základy astronómie a astrofota

Ak sa o astronómiu zaujímate viac, alebo je to váš koníček tak tu je niekoľko vecí ktoré sa vám zídu.

Každá hviezda má určitú vnútornú stavbu. V jej strede sa nachádza husté a horúce jadro, v ktorom prebiehajú termonukleárne reakcie. Odtiaľ sa potom energia šíri oblasťou žiarivej rovnováhy a konvektívnou zónou smerom na povrch. Viditeľný povrch hviezdy sa nazýva fotosféra a je to zároveň najnižšia vrstva hviezdnej atmosféry. Nad ňou sa nachádzajú chromosféra a koróna.Vlastnosti hviezd ako hmotnosť, veľkosť, hustota, povrchová teplota alebo svietivosť sú veľmi rôznorodé. Existujú hviezdy, ktoré majú hmotnosť iba 0,1 hmotnosti Slnka, no nájdu sa aj také, ktorých hmotnosť je aj sto krát väčšia ako hmotnosť Slnka. Hmotnosť Slnka je približne 2.10³⁰ kg. Podobne je to aj s veľkosťami hviezd. Zistilo sa, že rozmery hviezd klesajú s narastajúcou hustotou. Najhustejšie pozorovateľné objekty sú neutrónové hviezdy a tie majú priemer len pár kilometrov. Vo vnútri hviezdy hustota aj teplota smerom k jadru narastajú. Povrchová teplota je úzko spojená s farbou hviezd. Horúce hviezdy sú modré, chladné hviezdy sú červené. Naše žlté Slnko, s povrchovou teplotou približne 5700 K, je niekde uprostred.Najdôležitejšou z týchto vlastností je hmotnosť, pretože práve tá určuje štruktúru hviezdy, priebeh jej vývoja i jej konečný osud. Vývoj hviezdy možno sledovať v Hertzsprungovom–Russelovom diagrame. Hviezdy vznikajú z plynno-prachových hmlovín, väčšinu života strávia na hlavnej postupnosti a keď im dôjde zásoba vodíka, z hviezdy sa stane červený obor. Po istom čase, keď už spáli aj ostatné zásoby paliva, hviezda zaniká. Záleží len na hmotnosti, či skončí ako biely trpaslík, neutrónová hviezda alebo ako čierna diera.Hviezdy na oblohe majú rôznu jasnosť. Závisí od svietivosti hviezdy aj od jej vzdialenosti. Rôzna vzdialenosť hviezd od nás spôsobuje, že niektoré hviezdy sú pri pozorovaní zo Zeme jasnejšie ako iné hviezdy, ktoré sú oveľa svietivejšie, ale nachádzajú sa vo väčšej vzdialenosti (napr. na oblohe slabší Rigel je v skutočnosti svietivejší ako Vega). Jasnosť hviezd na oblohe určujeme pomocou veličiny magnitúda. Čím je hviezda jasnejšia, tým je toto číslo nižšie. Najjasnejšia hviezda Sírius má magnitúdu -1,43, Mesiac v splne -12,6 a Slnko -26,7. Najslabšie hviezdy, ktoré vidíme ešte voľným okom, majú magnitúdu 6 a najslabšie hviezdy zachytiteľné ďalekohľadmi majú magnitúdu až 30.